Hľa, Baránok Boží
Úvod:
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Jn2 13-15
Ježiš prichádza na slávenie Veľkej noci. Jedna z prvých vecí ktoré robí je, že vyháňa ovce a dobytok. Tým dáva jasne najavo, že žiadna ovca, žiadny rituál už nie je potrebný. On je jediný baránok, ktorý sníma hriechy sveta. Pozýva nás na túto krížovú cestu. Nechce od nás len spomienku alebo súcit. Chce od nás, aby sme mu dali svoje hriechy, svoje zlyhania. Pri každom zastavení pôjde o istý druh hriechov, nebojme sa mu ich dať. Nech s nimi odíde, na púšť kríža a navždy nám zničí hriechy.
(Scénka – človek sa pohára s vázou, rozbije ju, zoberie kríž)
Človek hazardoval so životom. Robil si, čo chcel. Raz sa stalo, že si ho rozbil. Bol smutný, zničený, trápil sa. Rozmýšľal nad tým, čo môže urobiť. Čo sníme jeho hriech, jeho vinu.
„Srdce pochabého je ako rozbitá nádoba, nijakú múdrosť neudrží v sebe.“ Sir 21,17
„Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť.“
Tri situácie na parkovisku.
Dnešný spôsob: Postava človeka, pred ním fľaška. Hovorí: „Keď je tvoja vina ťažká, pomôže ti dobrá fľaška. Potrebujem vykúpať v tomto alkohole môj hriech. Utopiť ho. Potrebujem naň zabudnúť vo víre internetovej šou. Prejem sa, sladkosť čokolády mi otupí bolesť…“ Dnešný človek si vymýšľa rôzne spôsoby ako sa vyrovnať s hriechom. Ale nepomáha to. Naopak, jeho život to robí ešte ťažším.
Židovský spôsob. Židovský kňaz stojí nad baránkom a hovorí: „Vyznávam nad tebou hriechy Izraela, vyznávam nad tebou hriech rozbitia života. Posielam ťa do púšte, nech s tebou zomrie aj náš hriech.
Čítanie z knihy Levitikus: V tých dňoch Pán prikázal Mojžišovi: „Povedz svojmu bratovi Áronovi, od pospolitosti synov Izraela vezmi dva capy na obetu za hriech a jedného barana na zápalnú obetu. Najprv prines býčka na obetu za svoj hriech a vykonaj obrad zmierenia za seba a za svoj dom. Potom dva capy postav pred Pána pri vchode do stánku stretnutia a hod o oboch lósy, jeden pre Pána, druhý pre Azazela. Capa, na ktorého padol lós pre Pána, obetuj za hriech. Capa, na ktorého padol lós pre Azazela, postav živého pred Pána, vykonáj na ňom obrad zmierenia a vyžeň ho Azazelovi na púšť. Áron privedie býčka na obetu za hriech, vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom a zabil ho. Keď dokončí obrad zmierenia nad svätyňou, stánkom stretnutia a oltárom, privedú mu živého capa. Áron položí na jeho hlavu obe ruky a vyzná nad ním všetky neprávosti synov Izraela a všetky ich priestupky a hriechy. Toto zloží na jeho hlavu a prostredníctvom pripraveného človeka vyženie ho na púšť. Keď cap odnesie na sebe všetky ich neprávosti do pustého kraja a bude zahnaný do púšte, Áron vojde do stánku stretnutia, vyzlečie si ľanové rúcho, ktoré si obliekol, keď mal vstúpiť do svätyne, a nechá ho tam. Keď vyjde von, prinesie zápalnú obetu svoju i ľudu a vykoná obrad zmierenia za seba i za ľud; tuk z obety za hriech spáli na oltári. Lv 16,2-28
Človek: Nič nepomáha, stále tá ťažoba, ten pocit viny. Čo mám robiť?
Ježiš: „Ja zoberiem tvoje hriechy, dovoľ mi niesť Tvoje bremeno. (Človek mu odovzdá kríž.)
V liste Hebrejom sa píše. Bratia, keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase. Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého.
1.Odsudzovanie
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty? Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Si nemožný, ťarbavý, lenivý… Ohovárame, osočujeme, zveličujeme chyby, domýšľame si. Odsudzujeme a sme odsúdení. Sú to rany, ktoré prichádzajú niekedy z čista-jasna, keď to najmenej čakáme a sú tak silné, že ledva lapáme po dychu. Naša arogancia žije životom posudzovania. Ježišu, ty každému z nás dnes hovoríš: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Ježišu, prosíme ťa o múdrosť správne reagovať v čase nedorozumení, silu krotiť naše emócie a zvlášť o milosť, aby sme my neboli tí, ktorí na iných ukazujú prstom, odsudzujú ich a svojimi rečami ničia život druhým. Zober na seba všetky naše zlyhania, ktorých sa dopúšťame v oblasti posudzovania.
Nevinne odsúdený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
2.Mária a Judáš
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! 8 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“ Jn 12
„Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným.“ Existujú dva druhy dávania. Jeden je vypočítavý, získavam, predávam, dávam a pýtam sa, čo z toho budem mať? Druhý je, keď dávam z lásky, dávam bez očakávania zisku. Nejde o to dať niečo chudobným, ide o to dať z lásky. Mária v tom nemá mieru, použila olej, ktorý má hodnotu ročného platu. Nepýta sa, či to bude stačiť. Miluje, dáva, láska vie odhadnúť koľko treba. Ak dávame z vypočítavosti a nedostaví sa očakávaný výsledok, začneme vyčítať.
„Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným.“ Výčitky ako: „prečo si to neurobil?, nevšímaš si ma, zabúdaš na mňa, ja pre teba toľko robím a ty? Ako často si vyčítame. Máme svoju predstavu o tom, čo je správne, o tom, čo majú ľudia pre nás urobiť, máme svoju predstavu o tom, čo chce Boh. Pritom môžeme byť tak veľmi vzdialení od pravdy.
Pokorný Ježišu, prosíme ťa o pozorné a vnímavé srdce, ktoré by veľkodušne odpovedalo na tvoje očakávania a na potreby našich blížnych. Ježišu zober na seba všetky naše výčitky, ktorými ubližujeme, výčitky, ktorými znechucujeme našich blízkych. (sú ako bič ktorým ťa bičovali)
Ježišu, zahrňovaný toľkými výčitkami, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
3.Uzdravenie ochrnutého
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. 3 V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. (4 …ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.) Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6 Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ 7Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ 8 Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ 9 A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ Jn5,1-9
Táto situácia sa odohráva pri Ovčej bráne, Ježiš tu nedávno vyhnal ovce a baranov. Tým poukázal, že on je jediný baránok, ktorý sníma hriechy sveta. Päť stĺpov je päť kníh zákona, ktoré nie sú neschopné človeku pomôcť. Prameň, človek nedokáže dôjsť k prameňu odpustenia. Ježiš vzbudzuje túžbu:„Chceš byť zdravý?“ Túžbu po živote. Človek, ktorého peklom je osamelosť, nemá nikoho, kto by mu pomohol. Čo často spôsobuje naše ochrnutie? Obviňovanie sa. Mal som urobiť to alebo tamto. A neurobil som. Ak príde problém, mojím blízkym sa stane nešťastie, je to moja vina. Tragédie berieme na seba. Celý život sa obviňujeme. Sebatrýznime sa. Pocit viny, ktorý ma znehybňuje. Kvôli mne sa rozviedli rodičia. Kvôli mne sa brat zranil. Kvôli mne manželku vyhodili z roboty. Kvôli mne si ublížil môj priateľ… Seba obviňovanie (domýšľavosť), čo všetko si nesieme na lôžku z minulosti. Čo všetko sme si neodpustili? Stalo sa nešťastie a ja si to nesiem ako trest po celý život.
Ochotný Ježišu, prosím ťa, pomôž mi, aby som pri sebaobviňovaní dokázal počuť tvoje slová: „Chceš byť zdravý?“ Pusti tie pocity viny, nechaj to tak, daj mi to. Čokoľvek sa na tejto zemi stane, daj mi to na plecia.
Ježišu, na ktorého tak často zabúdame pri pocitoch sebaobviňovania, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
4.Ježiš uzdravuje slepého
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
„Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. 2 Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?“ 3 Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. 4 Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. 5 Kým som na svete, som, svetlo sveta.“ 6 Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči 7 a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. 8 Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ 9 Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“ 10 Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ 11 On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: „Choď k Siloe a umy sa!“ Šiel som teda, umyl som sa a – vidím.“ Jn 9,1-11
V tom čase, keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, nebolo ešte na zemi nijaké poľné krovie a nepučala ešte ani poľná tráva, lebo Pán, Boh, nedal pršať na zem a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem 6 a privádzal na zem vodu (kanálov) a zavlažoval celý povrch zeme. 7 Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.
Boh z prachu zeme a dotykom jeho ducha stvoril človeka. Človek sa hriechom stáva znovu zemou, prachom. Prichádza Ježiš, stretáva slepca. Jeho slina sa dotkne zeme, prachu, slina -voda, v ktorej je jeho dych. A tak sa opakuje nové stvorenie človeka. Človeka, ktorý sa stratil v temnote. Ako často sa vystavujeme temnote. Uspokojujeme sa s povrchnosťou. Povrchná modlitba, povrchné prežívanie sv. omše. Nezáujem o hĺbku. Ak sme vzdialení od pravdy, ubližujeme a ani si to neuvedomujeme.
Pane Ježišu, aj dnes nám hovoríš slová odpustenia. Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Zober si na seba všetko, čo v nás vytvára tmu, zober si našu povrchnosť, stvor v nás nové srdce ochotné hľadať hĺbku a krásu života.
Ježišu Nepochopený a urážaný našou slepotou a nevedomosťou, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.
5.Judáš zrádza Ježiša
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Matúš vo svojom evanjeliu píše: A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“ A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ Mt 26
A Ján opisuje Ježišove zajatie takto: Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“
Pri obrade zmierenia, kňaz poslal baránka do púšte po tom, čo nad ním vymenoval hriechy Izraela. Na púšti vládol Azazel – démon púšte. Podľa židovských vykladačov, Azazel“ patril k vodcom skupiny padlých anjelov z počiatku existencie sveta a ľudstva. Ženy učil líčiť sa a mužov vyrábať zbrane, čím na svet priniesol žiarlivosť, márnivosť a svár. Podľa židovskeho výkladu sa aj kvôli Azazelovmu správaniu Boh rozhodol zničiť krajinu potopou trvajúcou 40 dní. Ježiš na začiatku pôstneho obdobia ide na púšť, chce poraziť Azazela. Teraz pred koncom jeho pozemského života, vychádza so svojimi učeníkmi za potok Cedron, ide do záhrady. Ide nám znovu získať raj. Raj, ktorý si ničíme žiarlivosťou, roztržkami a závisťou. Závisť je smútok, nad dobrom iného. Znepokojuje nás, bráni našej duši radovať sa z dobra, ktoré robí pre nás Boh.
Pane Ježišu, túžiš nám do duše vrátiť raj, pokoj. Ďakujem ti, že si ochotný vstupovať do púšte našich životov, porážať závisť a žiarlivosť. Ďakujeme Ti, že nám ukazuješ cestu do záhrady. Aj keď je najprv getsemanská, ale to len preto, aby sa mohla stať rajom.
Tak, často krát nepochopený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
6.Ježiš pred Kajfášom
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. 60 Ale nenašli hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja 61 a hovorili: „Tento povedal: „Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.“ 62 Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“ 63 Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“ Mt26,59-63
Ježiš pri istej situácii povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov, pre ktorý ma chcete kameňovať?“ Kameňujeme Ježiša rôznymi výčitkami. A pritom ho nepoznáme. Neveríme v Božiu prozreteľnosť. Nepoznáme jeho milosrdenstvo, ktoré sa skláňa k biede človeka. Zlo nie je v tom, že človek sa snaží byť ako Boh, ale v tom, že chce mať Boha takého, akého si človek vymyslel. Ako často svedčíme proti Bohu. Vyčítame mu vlastné zlyhania, nenaplnené túžby, naštrbené vzťahy v manželstve, rodine, v škole či v práci, zatúlané deti, stratu zamestnania či chorobu, ktorá obmedzuje a napĺňa budúcnosť strachom. – Ako prijímam nepríjemné životné okolnosti? Reptám? Dávam najavo a šírim okolo seba nepokoj a zlosť z ťarchy životných okolností?
„Naším najväčším krížom je strach prijať kríž.“ Pane Ježišu, zober si na seba všetko naše reptanie, našu nespokojnosť so životom. Našu neschopnosť prijať kríž. Pomôž nám pevne sa rozhodnúť kráčať ďalej.
Ježišu, na ktorého má toľko ľudí ťažké srdce, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
7.Peter zapiera Ježiša
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. 17 Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“ On vravel: „Nie som.“ 18 Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa. Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“ On zaprel: „Nie som.“ 26 Jeden z veľkňazových sluhov príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!“ 27 Peter znova zaprel – a vtom zaspieval kohút. 16-18
Peter sa ešte pred pár dňami zaprisahával, že umrie s Ježišom. A teraz. V slabosti sa k nemu nepriznáva. Táto príhoda v nás odhaľuje skrytý perfekcionizmus. Peter si veril. Považoval sa za Ježišovho priateľa. Ježiš ho brával všade zo sebou. A tu zlyhal na celej čiare. Pane máme problém s perfekcionizmom. Zakrývame si ním svoju slabosť, snažíme sa byť dobrými, správnymi, chceme robiť veci najlepšie, čo na tom, že druhí pri nás trpia.
Tak nám záleží na tom, aby sme dobre vyzerali, že zabúdame na svoju dušu, zabúdame budovať úprimné vzťahy. Perfekcionista neznesie najmenšiu kritiku, zrútil by sa. Všetko prispôsobuje tejto modle. Nie je schopný reagovať na výzvy lásky. Neubližujem perfekcionizmom svojím blízkym? Nepodlieham súťaživosti sveta, ktorý ma núti byť najlepším?
Pane, zober prosím Ťa všetky prejavy perfekcionizmu na svoje plecia. Nech ním neutekám pred sebou a neubližujem svojím blízkym.
Pokorný Pane Ježišu zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
8.Herodes sa stretá s Ježišom
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
„Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7 A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. 9 Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. 10 Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. 11 Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. 12 V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.“ Lk 23,6-12
Ako často zosmiešňujem druhých. Hlavná vec, že je sranda. Nech je veselo. Že niekto kvôli tomu trpí, to nevadí. Najväčší zabávač je najväčším frajerom. Herodes sa chcel zabávať. Jeho zvedavosť ho ženie k hriechu. Provokuje Boha. Herodes predstavuje človeka, ktorého zmyslom života je zábava. Najprv Ján Krstiteľ, teraz Ježiš. Baviť sa na úkor druhých. Mať zážitok. Čo neprinesie rozptýlenie, tým pohŕdam.
Pane Ježišu, pre svoju poslušnosť nám daj milosť vedieť sa zriekať seba samých, zrieknuť sa túžby baviť sa na úkor druhých. Zober na seba všetky urážky, ktoré sme spôsobili ľudom preto, aby sme sa bavili.
Opovrhovaný a zosmiešňovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
9.Pilát a Ježiš
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
„Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. 19 Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“ 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. 21 Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: „Som židovský kráľ.“ Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“
Ako často dávame nálepky iným. Niektorí s nimi žijú celý život. Si neschopný, hlúpy, škaredý, tučný… celý život sa snažíme vymaniť sa z nálepiek. Nálepky, ktoré nám dávajú predovšetkým tí mocní. Rodičia, silní spolužiaci, kamaráti, nadriadení. Sme zdeptaní názormi sveta, ktorý sa nám snaží dať nálepku. Hneváme sa, snažíme sa dokázať iným, že nemajú pravdu. Niektorí rezignujú – iní sa snažia zmeniť druhých, dokazujú svoje kvality tým, že ubližujú iným. Ježiš nám chce povedať, aké je dôležité to, čo si o nás myslí Otec. Nebeský Otec nám nedáva nálepky, hovorí nám pravdu o tom, kým sme v jeho očiach. A pýta sa nás Ježišovými ústami, miluješ ma?
Ježišu ty si tým nápisom zobral na seba všetky nálepky, ktoré si zbierame počas života, ktoré nás ubíjajú, robia nás neschopnými to zmeniť. Zober na seba všetky naše, rezignácie. Nedovoľ, aby sme verili viac nápisom ako Tebe.
Potupovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
10.Ježiš na kríži umiera
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. – Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ 29 Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. 30 Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Jn29-30
Nechcem, nebaví ma to, nemám čas, nesúhlasím, nenávidím, nemám chuť, nemám rád, neodpustím, nevydržím, nemám náladu… To sú slová našich dní. Stali sa súčasťou nielen nášho slovníka, ale predovšetkým nášho srdca, celej našej bytosti. A my strácame život. Namiesto pokoja nenávisť. Sme plní hnevu a hanby. Život chutí ako ocot. Nevieme, čo s tým. Ježiš to pije za nás, až tu ho doviedla láska. On zaujal moje miesto. Moje miesto hanby. Tvoje miesto hanby. – „Zdá sa, akoby kríž vyrastal zo zeme. Avšak kríž je dar z neba, na ktorom za ramená Otec drží svojho Syna“ (Ján Pavol II.). – A Ježiš uprostred krutých bolestí tela a opustenosti duše na vrchole smrteľnej agónie prosí: „Daj mi všetko, čo ti ničí život, nech to zomrie.“
Vďaka Ježišu, vďaka za tvoj dar, za ochotu zobrať na seba všetko to, čo mi rozbíja srdce, ďakujem Ti, že si ochotný piť za mňa ocot, ktorý ma doháňa k zúfalstvu a beznádeji.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.
Na záver
Apoštol Ján, píše: „Deti moje, toto hovorím, aby sme nehrešili. Ale keby sme zhrešili, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy.“ Pavol takisto spomína toto zmierenie, keď hovorí o Kristovi: „Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.“ Preto deň zmierenia pre nás trvá až do skončenia sveta. Nový život, je život, v ktorom nebudeme zaťažený hriechmi. Život v ktorom budeme mať srdce voľné, srdce otvorene pre Boží život, budeme ako Mária nositeľmi milostí. Veľkonočný človek je ten, kto sa rozhodol byť disponovaný kedykoľvek sa znova narodiť.
Vzkriesený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.