Saleziáni dona Bosca (SDB) sú spoločenstvo kňazov a laikov, ktorí ako kresťania katolíci zasvätili rehoľnými sľubmi svoj život Bohu a výchove mladých. Uskutočňujú poslanie, ktoré sa v rodinnom duchu podľa preventívneho systému zameriava na celistvú výchovu mladého človeka. Ako celosvetová inštitúcia v Katolíckej cirkvi majú svoju právnu štruktúru uznanú aj civilnými autoritami. Na celosvetovej úrovni ich vedie hlavný predstavený, na úrovni provincií je to provinciál. Aktuálne má Spoločnosť sv. Františka Saleského 16 000 členov v 96 provinciách na všetkých kontinentoch. Žijeme spoločným životom v komunitách, ktorých je momentálne na Slovensku 25. Jednou z nich ja aj komunita saleziánov na Partizánskom.
kontakt: peter.nano@saleziani.sk
kontakt: barorasaj@gmail.com
kontakt: domenyfive@gmail.com
kontakt: jozef.kmec@saleziani.sk
Žiadneho saleziána na Slovensku nenapadlo, že saleziáni budú mať dom a budú pracovať v Partizánskom. V septembri roku 2002 sa to začalo stávať realitou. Otec biskup Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup bol na vizitácii vo farnosti sv. Tomáša apoštola na sídlisku Šípok v Partizánskom v novovzniknutej farnosti.
Vizitáciu uzavrel rozhodnutím, že je potrebné, aby túto farnosť zveril do pastoračnej starostlivosti saleziánom. Hneď telefonoval otcovi provinciálovi donovi Vladimírovi Feketemu. Začali jednania o realizácii tohto zámeru. Dohodli sa, že do konca školského roku budú saleziáni vo farnosti pracovať „na diaľku“. Do farnosti prišiel don Juraj Kyseľ, ktorý súčasne spravoval aj farnosť Banská Bystrica — Sásová. O mesiac prišiel don Jozef Postényi, ktorý dochádzal z Michaloviec, kde bol ekonómom komunity.
Od októbra 2002 do júna 2003 každý mesiac bol tri týždne na sídlisku Partizánske — Šípok a jeden týždeň bol v Michalovciach, kde pozariaďoval potrebné veci v komunite. Don Juraj odchádzal do Banskej Bystrice a venoval sa aj službe asistenta VDB. Takto to fungovalo do konca júna 2003.
Don Juraj a don Jozef boli občas v Partizánskom obaja spolu, občas jeden a občas druhý. Mapovali situáciu, modlili sa, rozbiehali apoštolát, nadväzovali kontakty a pripravovali pôdu pre príchod saleziánskej komunity. Bolo potrebné počas prvého roku pozorovať situáciu a vnášať do farnosti povedomie saleziánskeho ducha. Bola to viac-menej diecézna pastorácia, do ktorej sa postupne zaštepoval saleziánsky apoštolát. Prekonávali sa rôzne predsudky voči rehoľníkom a saleziánom. Kňazi z dekanátu spočiatku na nás pozerali ako na čosi nezvyklé, ale postupom času sa vytvorili dobré, priateľské i bratské vzťahy.
Vo farnosti bola skupina mladých nadšencov, ktorí sa usilovali ako „samorasty“ vytvárať akési spoločenstvo kopírujúce prácu „ERKO“ a postupne prijímali saleziánsky štýl práce s mládežou. Don Juraj Kyseľ bol v júni preložený do Žiliny, kde mu bola zverená služba administrátora saleziánskej farnosti.
(z kroniky farnosti)